Aďo, si talentovaný a ambiciózny mladý chalan. Obdivujem ťa, podľa mňa za odvážny krok, že si si založil s kamarátom barbershop. Väčšina chalanov v tvojom veku rieši iné veci a ty tvrdo pracuješ na svojom sne, byť výborným barberom.
Prvotný plán nebol stať sa barberom, mal som ísť na vysokú školu, na denné štúdium.
Ale prišla korona, karanténa a kamaráti nadávali, že sa nemajú kde strihať, všetko sa pozatváralo. Povedal som im, že si môžem objednať strojčeky a budem ich strihať ja, len tak zo srandy. Súhlasili a ešte v ten deň som si objednal strojčeky a následne som ich začal strihávať.
Dosť ma to chytilo. Zo začiatku ma veľmi bavilo robiť čiarky a aj celkovo strihať. Dal som príbeh na instagram, že strihám zadarmo. Keď dá človek na Slovensku niečo zadarmo, tak je o to vždy dopyt. Začali sa mi ozývať ľudia, začala mi rásť klientela, až sa to dostalo do bodu kedy si dokážem vyplniť diár aj na niekoľko veľmi dlhých hodín.
K rozhodnutiu stať sa barberom ma viedlo aj sťažovanie chalanov, že všetci barberi sú ďaleko, museli cestovať do Žiliny, Považskej Bystrice a to sú pre študenta 3 hodiny zabité jedným strihaním. Čo u mňa v Bytči im zaberie maximálne hodinu, ak sú odtiaľto, strihám 45 minút. Chcel som doniesť niečo aj do Bytče, čo tu ešte nie je – barberstvo aj pre mladých chalanov.
Všetko smerovalo k tomuto povolaniu. Možno keby som na inej škole, tak sa k barberstvu nedostanem.
Počas gymnázia som mal rôzne brigády, ktoré mi ukázali, že nechcem robiť pre nikoho. Gymnázium mi ukázalo študentský život a zmenilo ma na to, aký som. Strihanie ma zmenilo, priblížilo k dospelému životu, v ktorom je tých starostí veľmi veľa.
Ja som veľmi rád, že som bol na gymnáziu a išiel by som tam opäť. Všetky zážitky by som kľudne prežil znova. Gymnázium je náročné pre toho, kto si ho tak spraví. Ja som si ho vedel spraviť jednoduchším.
Nemal som vysnívanú robotu, skôr som na strednej škole brigádoval každý mesiac niekde inde. Keď som bol malý, chcel som byť bagristom, doktorom. Neskôr som chcel byť vojakom, policajtom, ale určité okolnosti ma nepustili k týmto povolaniam (zdravotné dôvody) a som za to aj rád.
Neviem, čo bude zajtra. Teda viem, štvrtok, ale okrem toho absolútne neviem, čo ma čaká najbližšie roky. Strihanie je pre mňa odrazový mostík do niečoho väčšieho a uvidím, ako sa mi bude dariť. Možno pri strihaní ostanem celý život.
Momentálne strihám čisto chalanov, ale chcem sa zamerať aj na ženy, tomu sa budem venovať ďalšie roky.
V tomto období ma práca baví a nechystám sa nič zmeniť.
Na začiatku som posielal môj nápad začať strihať osobe, na ktorú som väčšinou dal a bol som vysmiaty nech nerobím hlúposti, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Neodradilo ma to a povedal som, že to skúsim.
Keď som mal 14 – 15 rokov, tak mi raz vyskočilo na internete video k hair tattoo (čiarky) a ostal som sa pozerať, či sa to dá naozaj urobiť na hlave, že je to skvelé. Pozeral som možno rok – rok a pol vkuse extrémne veľa videí o barberoch, ktorí robili čiarky. Takže som videl všetky videá na youtube, ale nenapadlo ma, že to môžem robiť aj ja. Iba som ich pozeral, že je to bomba.
Hair tattoo som sa naučil sám, skúšaním, ale najskôr som sa učil klasické strihanie. Čiarky som trénoval na zákazníkoch a dal som si záležať, robil som ich pol/trištvrte hodiny, aby to vyzeralo. Aj prvé hair tattoos vyzerali dobre, nebolo to nič strašné, že by som si povedal, že takého človeka nepustím von. Od začiatku mi to šlo celkom dobre. Inšpiráciu na rôzne vzory som hľadal na internete.
Nechodil som na výtvarnú ani som nikdy nekreslil, to ma v škole nejako extra nebavilo.
Najťažšie bolo naučiť sa robiť jemne so strojčekom. Je potrebné mať presné ťahy a človek má len jeden pokus, aby to spravil dobre a pekne.
Rovné tvary sú jednoduché, tam sa iba prikladá strojček, ale pri zahnutých častiach musí ísť človek jemne so zahnutým strojčekom a robiť polkruhy, na to si treba dať pozor.
Ja používam môj strojček a iný by som nechcel, pretože je najvýkonnejší, aký poznám a robí sa s ním najlepšie, je najostrejší. Zo začiatku som používal iný strojček, ale tento mi pomáha brutálne.
Niekto mi povie, že je veľmi ľahké strihať. Áno, je ľahké strihať, ale na akej úrovni. Ja mu môžem celú hlavu prebehnúť 3 a poviem mu, že viem strihať alebo mu môžem dať s 3 vrch hlavy a boky vytieňovať tak, že sa ostane dívať, že to vyzerá fakt dobre. Do toho nejaká čiarka a bude unesený zo svojho účesu.
Párkrát som prišiel unavený von alebo na oslavu a nechcelo sa mi prechádzať, tancovať a povedali mi, že som iba strihal.
„Áno, ja som iba 13 hodín stál na nohách a celý čas pracoval rukami bez prestávky. Vlastne iba to som robil. To nie je vôbec náročné.“
Často si neuvedomujú fyzickú náročnosť tejto profesie. Mám kamarátov stavbárov a tí si uvedomujú, že pracujem fyzickejšie, ako oni. Lebo na stavbe, keď sú štyria a jeden nepracuje, tak pracujú traja. Ja keď nepracujem, nepracuje nikto.
Pracujem neustále. Boli dni kedy som robil 12-13 hodín bez prestávky a takých dní bolo viac, ako tých s prestávkou. Takto pracujem nielen v čase môjho zaúčania, ale aj aktuálne len si dám pol hodinovú prestávku. A stáva sa, že mi niekto napíše o strihanie a ja vidím, že mám voľnú hodinu, dám si ho tam a potom si poviem: „Jaj to bola moja obedná prestávka, tak nič, no.“ Takže som bez obeda alebo s veľmi rýchlym obedom.
Celý študentský život mi ukázal, že nemôžem robiť pre nikoho. Každá brigáda, čo som mal, a to som človek, ktorý vydrží robiť, ale pokiaľ si ma neváži ten, pre koho pracujem a majiteľ, šéf sa nevedel správať, bol nepríjemný, tak boli brigády kedy som sa zobral aj po jednom dni a už som tam viac neprišiel. Ja sa chcem v robote cítiť príjemne.
Skúšal som rôzne brigády – rozhodca vo futbale (momentálne nepískam, nestíham to kvôli strihaniu), v službách, stavebníctve – manuálne, záhradníctve, zber ovocia v zahraničí.
Skúsil som si odlišné roboty a to mi ukázalo iba to, že nechcem robiť na nikoho lebo z toho nemám dobrý pocit, ale chcem radšej robiť sám na seba.
Ja som to akosi nechcel, neplánoval. Myslel som si, že to príde možno po 2 rokoch. Chcel som ísť niekde robiť, ale nevyšla mi prvá robota, druhá, tretia, tak som si povedal, že mi asi nie je súdené ísť pre niekoho robiť. Vo väčšine prípadov to bolo aj mojimi rozhodnutiami, že mi práca nevyšla, ale niekedy to bolo naopak. A to mi zas ukázalo, že na nikoho nemám robiť, od začiatku som sa učil veľa sám, takže som schopný sa to aj sám naučiť s niekoho pomocou.
Paťo, druhý majiteľ barbershopu, strihával ma, potom aj ja jeho a raz sme sa len tak rozprávali a reč prišla nejako k strihaniu, že sme vlastne jediní v Bytči, a že by sme mohli skúsiť otvoriť barbershop. Tak sme sa nejako dohodli, že ideme začať hľadať priestor.
Od prvej myšlienky (september až november 2020) sme otvorili ani do roka. Keby nie je covid a nariadenia, otvoríme aj skôr. Už len napríklad nábytkár čakal mesiac na materiál. Museli sme veľa vecí riešiť, aby sme mohli reálne otvoriť.
Každý si z toho robil srandu, že mi to vydrží mesiac, ako brigády – tieto reakcie som mal skôr zo strany rodiny (pozn. red. mal aj podporu). Odkedy máme barbershop, nikto mi nič nepovie, iba sa ma spýtajú, kedy by som mal čas na strihanie a ako sa mi darí. Už sa zaujímajú o moju robotu.
Každý mi rozprával, že bez vysokej školy nič nedosiahnem a asi som im trošku ukázal, že to ide.
Kamaráti ma podporovali, strihával som ich dlhú dobu zadarmo, boli radi, že mali kde chodiť. Známi, veľa ľudí ma podporuje zdieľaním na sociálnych sieťach, odporúčaním. Sú to pravidelne sa vracajúci klienti.
Napriek tomu, že mám dni kedy chcem byť sám, mám rád spoločnosť, kontakt s ľuďmi. Pri strihaní využívam, že som spoločenský, že sa môžem rozprávať s ľuďmi. Baví ma počúvať ich životné príbehy, rozhovory, čo všetko sa stalo.
Strihanie je dosť fyzicky náročná robota, keď ju človek robí toľko hodín ako ja, tak je to veľmi náročné aj so spánkom. Najhoršie je, že aktuálne nebývam v mieste mojej práce. Vstávam skoro, keď mám prvého zákazníka o 7 ráno.
Mám zákazníkov, ktorí tiež začali strihať, a keď mi niektorý z nich povie, že mal 4 zákazníkov včera a musel si sadnúť na pol hodinu, lebo ho bolel chrbát, tak mu na otázku, koľkých zákazníkov som mal ja odpoviem: „Starký, najviac som mal 20-tych za deň! Čo je čistého času možno 15 - 16 hodín roboty a neustálej, bez prestávky a to musím ísť rýchlo, aby som ich za ten deň stihol.“
Niektorí chalani si myslia, že barberstvo je to len o strojčeku a bolesti nôh, ale je to poriadna makačka. Keď niekto nie je naučený na nejakú fyzickú robotu, tak to nezvládne a po 2 mesiacoch ho strihanie prestane baviť.
Chodieval som na masáže, ale teraz mám veľmi veľa roboty, takže som prestal. Teraz chcem mesiac, dva zamakať a potom sa chcem dať do kľudu a budem chodiť pravidelne na masáže a regeneračné veci. Aj robotu si prispôsobím tak, aby som bol fit.
Na túto otázku sa ma pýtalo už veľa ľudí. Ani jeden deň som nemal chuť s tým skončiť. Aj keby nad tým začnem uvažovať, tak viem, že keď chytím strojček do ruky, poviem si: „Nevymýšľaj hovadiny, baví ťa to veľmi.“
Človek musí byť komunikatívny, musí sa vedieť aj on sám otvoriť ľuďom, úprimne a otvorene sa s nimi porozprávať, čo si on myslí, nemôže hovoriť, to čo by sa malo.
Mal by vedieť pomôcť ľuďom s problémami. Ku mne príde veľa zákazníkov a z našej debaty vyplynie, že majú problémy s priateľkou, prácou, rodinou, zdravím, riešia výber auta a tak ďalej. Zákazník sa príde aj vyrozprávať a podľa mňa mu musí barber vedieť pomôcť s každým problémom.
Ja sám za seba zbieram strašne veľa informácii na to, aby som vedel pomôcť širokému rozhraniu ľudí. Snažím sa vedieť o každej oblasti niečo, aby som vedel jemne poradiť v každom probléme.
Barber = psychológ bez titulu. Radím, dohováram, zháňam brigády, odrádzam od nesprávnych návykov mladých ľudí.
Barber nemôže prenášať svoju náladu na zákazníkov, keď je nejaký depresívny, tak bude depresívny celé dni, to nie.
Keď ma niečo trápi, tak si to jasné ľudia všimnú, že som sklesnutejší, alebo keď som unavenejší. Ale, keď má človek zlú náladu a bude na zákazníka nepríjemný celé strihanie, tak ten človek sa bude dívať: „Však čo som ti ja urobil, prečo si na mňa taký!“
Zlú náladu neprenášam, aj vtedy keď sa cítim zle, snažím sa komunikovať, usmiať, nie nasilu, ale do takej hranice, aby bolo dobre.
Človek musí byť hlavne pracovitý. Ísť do tejto profesie s tým, že prvé roky sa človek učí stále nové veci. Nemôže si povedať, že si otvorí nejakú firmu, už tam má všetko a už sa o to nemusí zaujímať novými vedomosťami.
Mňa teória v škole absolútne nebavila a tu mi nevadí počúvať teóriu niekoľko hodín v kuse, keď chodím na kurzy.
Niekto si povie, že byť barberom je čisto len o strihaní, ale bez teórie by nevedel strihať asi nikto.
Učím sa cez fotky. Každý účes sa rozdeľuje inak, delenie vlasov, potom každý účes je strihaní aj inou veľkosťou, napríklad so strojčekom.
Tým, že strihám veľmi často, teóriu veľa využívam. Ja sa teóriu naučím v nedeľu a v pondelok ju využijem. Učí sa mi to ľahšie lebo mám veľa praxe aj teórie.
Bolo mi veľmi veľa krát povedané, že mám talent na strihanie. Zo začiatku to bol talent, ale potom to bola a je drina. Keby človek toľko istého času, ako som ja dal do strihania, robí niečo iné, tak je šikovný v tom inom. A nemusí mať na to talent. Je to o vynaloženej námahe.
Barber musí mať ukončenú strednú kadernícku školu alebo si musí spraviť kurz.
Z teoretického hľadiska treba mať vedomosti. Dajú sa naučiť aj bez kurzu, bez jednodňových kurzov alebo celistvých.
Zo začiatku som nemal žiadny kurz ani som sa nikam nechodil pozerať, ako sa strihá. Akurát Paťo, druhý spolumajiteľ mi zo začiatku ukazoval detaily strihu, ako ho môžem dotiahnuť, ale to bolo také, že on mi to sám nevedel vysvetliť lebo som bol prvý komu to ukazoval. On ma tak nejako nasmeroval, ale potom som už musel ja sám urobiť to hlavné.
Je veľa fotiek, ako sa delí účes, ako držať strojček, ako si meniť veľkosti. Niektorý účes je robený 6, niektorý 9. Aj z tejto teoretickej časti človek musí vedieť, čo robiť pri 9, čo robiť pri 6, ako sa správať k strojčeku. Sú guidelines pri bokoch, keď sa robí od nuly, je tam low fade, mid fade, high fade, tam treba vedieť z teórie, kde začína, kde sa dáva nula, hranica nulou, a či je stredne, vyššie, nižšie. Pri každom účese treba vedieť z teórie, čo sa ide robiť.
Treba vedieť, ako sa správa strojček, čo s ním dokážem urobiť ja sám, toto je aj pri strihaní, farbení. Je potrebné vedieť aj teóriu, nie je to o tom, že dám peroxid na hlavu, farbu a bum mám peknú farbu. Musím vedieť z teoretickej časti, či to zákazníkovi nespraví nič na pokožke hlavy, či nezareaguje, tak že bude mať vlasy červené a hlavu ešte červenšiu. V praktickej časti treba vedieť, aký peroxid sa na čo sa používa.
Pri strihaní a farbení je veľmi veľa teórie ani ja sám som si to neuvedomoval, chápem, keď si to niekto neuvedomí, ale teória je veľmi potrebná.
Teóriu sa učím na internete, je jej tam extrémne veľa. Keď mi niekto povie, že sa to nemá kde naučiť, tak klame sám seba. Ja mám teórie dosť aj z kurzov, kde som dostal podklady a tým sa venujem.
Strihanie obnáša neustále vzdelávanie. Za posledný mesiac a pol som mal 3x súkromné kurzy v Trenčíne. Môžem si povedať, že všetko viem. Môžem všetko vedieť tak na 8 percent z celého strihania, tam sa niekto zastaví a už sa ďalej posúvať nechce. Ja sa chcem posúvať.
Človek musí mať pri objednávaní pevné nervy lebo niekto sa dokáže objednať na jednu správu a niekto na 40 správ a stále nevie povedať, že či príde alebo nepríde.
Stane sa, že niekto mi zavolá: „Čauko, kedy máš čas?“ Ja sa ho spýtam, či môže zajtra poobede a on mi odpíše: „No neviem, musím sa pozrieť dokedy robím.“ Ja sa nad tým len pousmejem, sú to mladí chalani a beriem to s humorom.
Ak sa stane, že niekto mešká aj na 3 strihanie po sebe, tak mu poviem: „Starký, skús to prosím dodržiavať alebo tie termíny ti nebudem dávať také.“ Ak mi niekto mešká 20 minút a povie mi, že to je v pohode kámo, to stíhaš. Ja to stíham, ale ten ďalší bude čakať 20 minút. A čo keď tomu ďalšiemu ide autobus za 15 minút a máme to vypočítané a on teraz nestíha. Sú aj takí zákazníci. Za 20 minút mám ostrihané boky alebo vrch spravený a robím boky. Keď sa stane, že zákazník mešká 5 minút, viem ten čas získať späť.
Stalo sa mi, že mal zákazník termín o jednej, napísal mi, že nestíha a chcel prísť neskôr. Keď som mu dal najskôr termín o 2-3dni dokázal sa na mňa uraziť, že mu nechcem dať termín.
Každému zákazníkovi hovorím, aby mi napísal týždeň dopredu. Bude to najlepšie lebo mu dokážem dať čas taký, aký bude chcieť. Už sa stáva, že viem dať termín až za 2 týždne. Budúci týždeň mám napríklad len pár hodín voľných v dni.
Každému zákazníkovi dávam čas aj podľa toho, koľko mi zaberie jeho účes. Niekto je hotový za 30 minút, niekto ma zložitý strih a potrebujem naň hodinu. Hodina je taký ideál, keď tam zarátam aj umývanie.
Dokázal som ostrihať aj bez nadstavca, vytieňoval som to čisto tým, že som odkláňal strojček. Je to ťažšie, človek to musí dostať do ruky. Volá sa to fast fade, človek nevyužíva toľko nadstavcov, ale pracuje s odkláňaním alebo s uhlom od hlavy.
Zo začiatku by som určite pracoval s nadstavcami, zíde sa to do budúcna. A neskôr sa učil fast fade.
Od začiatku strihania som mal týždeň plný. Ja som makal, niekedy som robil 12 hodín v kuse, aj 13 – 14 hodín a ľudia videli, že dávam tomu extrémne veľa času a vedeli, že keď mi napíšu, tak ich zoberiem aj o ôsmej, aj o desiatej večer.
Zákazníkom dávam termíny, ako málokto. Napríklad, málokto strihá, tak neskoro ako ja. Prispôsobujeme sa im.
Klientelu sa mi darí budovať veľmi úspešne. Vďaka kamarátom, ktorí chodili, vracajú sa, odporúčajú ma ďalej.
Nikdy som nemal žiadnu platenú reklamu, využívam iba instagram a fotky. Podľa mňa, reklama je ostrihanie – účes zákazníka.
Ja sám by som sa rozhodol ísť k nejakému barberovi, nie na základe fotky so strihom, ktorý by mal na internete, ale keby niekoho vidím na živo ostrihaného.
Moja reklama sú moji zákazníci.
Zatiaľ sa venujem strihaniu chalanov a časom sa chcem naučiť strihať aj ženy.
Taktiež sa chcem naučiť do pár rokov úplne veľa. Chcem si povedať, že mladý chalan vie toho brutálne veľa a nie je to normálne, aby mal v takom veku takéto vedomosti. Chcem byť našlapaný. Chcem tomu obetovať veľmi veľa času, peňazí, všetkého.
Možno by som skúsil vyrábať svoj vlastný produkt, ale to je beh na dlhú trať. Chcel by som vyrábať svoje púdre, pasty na česanie. Mne sa máloktorá pasta páči. Som veľmi zaťažený na niektoré značky, ale kým som si vybral nejakú dobrú značku, trvalo mi to. A mne sa nepáčia značky, s ktorými je 90 percent ľudí spokojných. Som na to veľmi skeptický, keď si mám brať nejakú novú značku. Máloktorá ma osloví.
Chcem ísť do Anglicka na kadernícke kurzy, je to najlepšia akadémia na svete. Keby môžem, idem tam aj budúci týždeň. Všetko záleží od situácie, aká u nás a v zahraničí bude. Rozmýšľal som ešte nad Amerikou a Ruskom.
Amerika sa mi páčila zo začiatku kvôli hair tatoos, ale už nie. Majú tvrdšie fades, výrazné, veľmi veľa dofarbovania, prefarbovania. Skôr preferujem Rusko a Anglicko. Strihá sa tam jemne, pekne, prirodzene sa pracuje s vlasmi, nedofarbuje sa, robia pekný, čistý prechod, dlhé vlasy atď .
Ak to myslíte vážne a viete, že to budete robiť aj za pol roka, tak určite by som začal kúpou lepších strojčekov. Ja som mal na začiatku lacnejší, ako som mohol mať a tie strojčeky nie sú stavané na väčšiu záťaž. Pracoval som vo veľkej frekvencii a strojček mi vydržal málo, aj keď bolo napísané, že je pre profesionálov, ale podľa mňa pre takých, čo strihajú pár ľudí za deň.
Nebáť sa zainvestovať. Ja stále do niečoho investujem. Zo začiatku, keď prišli zákazníci, tak pozerali, že toto a tamto mám nové. Stále videli niečo nové. Ja sa nebojím investovať. Všetky peniaze, čo som mal našetrené som dával do strihania. Niečo som si kúpil, ale to bolo veľmi malé percento oproti tomu, čo som dal do strihania.
Veľa ľudí sa má pýta, či si nechcem kúpiť auto a iné materiálne veci, všetky peniaze z auta sú vo mne a v strihaní.
Pozerajte veľa videí o strihaní na internete, inšpirujte sa. Skúšajte strihať na začiatku zadarmo kamarátov, rodinu. Ja som tiež pár mesiacov tak strihal.
Nájdu ma na instagrame adrian_masiarik a trap_barberz.