Aké by to bolo, keby…?

Aká je vaša osudová práca? Poďme sa zasnívať, aké by to bolo keby máte prácu svojich snov. Ako budete čítať nasledujúce vety, nechajte pracovať svoju predstavivosť, prvé čo vás napadne je správne. Čítajte a predstavujte si jednotlivé vety bez posudzovania. Iba buďte v prítomnom okamžiku, tu a teraz.

Nádych, výdych, pokojne dýchaj … a prestaň venovať pozornosť svojim myšlienkam. Ak ťa niečo napadne, nechaj to voľne plynúť, len dýchaj.

Nádych, výdych.

Predstav si dlhú piesočnatú pláž bez ľudí. Pozrieš sa naľavo …, napravo …, všade krásny piesok. Kráčaš po pláži smerom, ktorý sa ti páči, cítiš vôňu mora. Nohy sa ti pri chôdzi zľahka zabárajú do piesku.

Nádych, výdych.

Pozrieš sa na pravú stranu, uvidíš tam kreslo. Prídeš k nemu a sadneš si doň. Cítiš, aké je kreslo pohodlné, príjemne sa v ňom sedí.

Sedíš, pokojne dýchaš a v myšlienkach sa ocitneš vo svojej ideálnej robote. Ako vyzerá tvoje pracovisko? Obzri si ho detailne. Je to kancelária? Nachádza sa vonku? …

Čo sa nachádza v tvojom pracovisku? Nejaké stroje, technika, papiere, výtvarné pomôcky, knihy, …?

Ak si chceš niečo zo svojho pracoviska bližšie pozrieť, zober si to do ruky. Aký predmet máš? Je ťažký? Ľahký? Akú ma farbu? Materiál?

Ako sa cítiš na tomto mieste? Kde v tvojom tele sa nachádza rovnaká emócia?

Nachádzaš sa na mieste, kde pracuješ. Aká je tvoja pracovná náplň? Pracuješ sám alebo s niekým? Aké pocity máš keď robíš svoju robotu?

Je niečo, čo potrebuješ vedieť, naučiť sa, aby si mohol túto prácu vykonávať? Napadá ťa ešte niečo, čo by si sa mal naučiť?

Predstav si svoj pracovný deň. Kedy začína, končí? Aký má priebeh?

Predstav si svoj pracovný týždeň. Pracuješ každý deň?

Ak by si chcel ešte niečo vedieť, tak sa spýtaj.

Nádych, výdych.

Postupne sa vrátiš z tvojej ideálnej práce. Sedíš na kresle na pláži. Môžeš sa postaviť a kráčať po pláži domov.

Zoberte si papier a napíšte si všetky predstavy a myšlienky, ktoré ste mali. Prečítajte si to ešte raz, ak by ste chceli niečo doplniť, čo bolo vo vašej imaginácii.

Táto krátka imaginácia slúžila na to, aby ste na chvíľku vypli ľavú hemisféru a dovolili si pustiť k „slovu“ pravú hemisféru, ktorá je tvorivá, intuitívna.

Všetko, čo vás napadlo, bola vaša predstava ideálnej práce. Otvorili ste sa predstave neobmedzených možností, kde je všetko možné.

Zamýšľali ste sa niekedy nad svojou profesiou aj cez imagináciu? Nie je na tom nič ezo, ako by sa možno mohlo na prvý pohľad zdať. Dovolili ste si počúvať seba, svoje predstavy, dostali ste iný vhľad, nadhľad do vášho rozhodovania, kam ísť po strednej škole.

Je predstava, ktorú ste mali reálna? Čo potrebujete vedieť, naučiť sa, aby ste danú prácu mohli vykonávať? Nejaká zručnosť, odbor? Je to jedna zručnosť, alebo viacej? Čo z toho viete začať realizovať aj teraz? Skúste si vybrať jednu oblasť a pozrieť si možnosti, ako sa ju môžete naučiť, začať učiť.

Ak vás napríklad napadol dizajn a  na strednej škole sa mu nevenujete, môžete si požičať knihy z knižnice o dizajne, kúpiť si knihy o danej tematike, pozrieť si videá na internete, prihlásiť sa na nejaký kurz dizajnu, … Vyberte si alternatívu, ktorá sa vám najviac páči a máte pri nej pocit, že idete správnym smerom.

Výhodou, že sa začnete zaoberať svojou ideálnou prácou ešte na strednej škole je tá, že ju viac spoznáte a postupne si ujasníte, či sa jej chcete naozaj venovať, či máte na to predpoklad, čo sa môžete doučiť, naučiť, aby ste sa ideálnej profesii mohli venovať.

Dovoľte si robiť prácu, ktorú milujete a už nikdy nebudete pracovať.

Pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní po strednej škole sa študenti často opierajú o racionálne „dôkazy“ toho čo je správne, čo by mali robiť, názor druhých ľudí má veľkú váhu. Niekedy je dobré pozrieť sa na pracovné smerovanie aj z iného uhlu pohľadu, tak ako pomocou vykonanej imaginácie, aby ste dosiahli ucelený obraz. Hľadajte svoju cestu.

Každý z vás je jedinečný.

Každý z vás má na niečo talent.

Či budete svoju jedinečnosť rozvíjať, alebo nie, je LEN NA VÁS.

Ak nevyskúšaš, nezistíš. Ak vyskúšaš, zistíš.